Môj manžel neustále kritizoval moje kuchárske schopnosti. Večer prišiel domov a spýtal sa, čo bude na večeru. Odpovedala som mu:
– Ale od začiatku…
Vydala som sa hneď po vysokej škole a úprimne povedané, doma som takmer nič nevedela. Ale snažila som sa to naučiť. Krátko po svadbe sa mi narodili dve deti, jedno po druhom. Deti a všetky domáce povinnosti padli na mňa. Môj manžel je dobrý, ale stále pracuje a v domácnosti mi nepomáha. Peter ma môže len upozorniť na moje chyby, namiesto toho, aby zobral deti na prechádzku a ja by som medzitým doma niečo urobila. Nikdy mu nenapadlo, že aj ja som unavená a nestíham domáce práce. Jedného rána Peter vstal nahnevaný. To sa mu stáva pomerne často. Zdá sa, že manžel prechádza nejakou ranou krízou stredného veku.
Jeho tričko, ktoré som deň predtým vyprala, nebolo dobre vysušené. A ja som tomu nevenovala žiadnu pozornosť. Len som ho vytiahla zo sušičky a odložila do skrine. A hľa, ráno začal kričať na plné hrdlo:
– Periete katastrofálne, rovnako ako varíte. Načo to robíte?
Predtým by som preplakala pol dňa, pretože je to veľmi nepríjemné počuť od milovanej osoby, ale teraz som sa rozhodla robiť veci inak. Rozhodla som sa, že jednoducho prestanem prať a variť. Vo všeobecnosti. Moja logika je jednoduchá. Po prvé, varím chutné jedlá. Všetci ich majú radi, okrem Petra. Pretože on sám nevie, čo chce. Keď mu upečiem domáci chlieb, ohŕňa nos. Polievky plné zeleniny a mäsa ho tiež neuspokojujú, a tak ďalej. Vôbec si neváži ani oblečenie. Dokáže opraviť auto v novom tričku. Neskôr ho ťažko perie, všetko musím robiť ručne, lebo práčka to nezvládne. Takže obvinenia, že som beznádejná, vôbec nie sú na mieste. Nielenže kritizuje, ale nielen v súkromí. Vyčíta mi to pred svokrou, pred priateľmi a dokonca aj pred susedmi. Je to pre mňa ponižujúce. Viackrát som sa cítila trápne a zahanbene, pretože som vedela, že si takéto zaobchádzanie nezaslúžim.
Pri tom som si pripomenula, že som žena a mala by som počúvať svojho manžela. Povedal, že sa nemám umývať, tak som to neurobila. Môj manžel vydržal týždeň. Bol nervózny. Varil pre seba a pre deti. Prešiel týždeň a stal sa z neho hotový poklad. Po takmer desiatich rokoch manželstva som pochopila, že je dôležité rešpektovať sa za každých okolností. A teraz už nikomu nedovolím, aby po mne šliapal. Dokonca ani tým najmilovanejším a najbližším. Tu sú moje závery!
