Vrátim sa z práce a vidím svoju svokru, ako v jednej ruke drží tašku s vecami, v druhej drží najstaršiu dcéru a vedie ju von z domu. Takto ju zachraňuje. Viete si to predstaviť? A pred kým? Predo mnou – jej matkou. Nastúpili do auta a odišli. Nikto sa ma nepýtal na povolenie. A môj manžel si myslí, že sa nič také nestalo.
Hneď poviem, že všetky svoje deti milujem rovnako. Mám ich päť – všetky sú dcéry. Najstaršia má trinásť, najmladšia jeden a pol roka. Sama pochádzam z veľkej rodiny a netuším, ako sa dá žiť v prázdnom dome s tromi alebo štyrmi z nich. Teraz som opäť pri nádeji, a ak všetko pôjde dobre, toto nebude naše posledné dieťa.
Samozrejme, sama by som toľko detí nezvládla a naša farma je dosť veľká: tri kravy a osem prasiatok. Pracujem aj ako opatrovateľka v škôlke – peniaze sú potrebné. Naša najstaršia dcéra je našou pomocníčkou. Keď som v práci, dojí kravy, oblieka menšie deti a varí večeru. S manželom sme neustále zaneprázdnení, takže každé dieťa má svoje povinnosti. No moja najstaršia dcéra Nikola už dokáže urobiť trochu viac ako ostatní.
Moja svokra je intelektuálka. Žijú v meste, po narodení nášho štvrtého dieťaťa nám prestali pomáhať: nemajú radi takú veľkú rodinu. Sú presvedčení, že ich syn urobil chybu, keď si ma vzal. Svokra mi neustále vyčíta, že sa nestarám o staršiu dcéru a len ju využívam. Nerozumie životu v takej veľkej rodine a zdá sa jej, že Nikola je svojimi povinnosťami ochudobnená o detstvo.
Preto vzala najstaršieho syna pokojne k sebe domov do mesta. Nikola volala celá šťastná, pretože jej starí rodičia pre ňu zorganizovali aktivity, napr. chodí do zboru. Som šťastná, ale čoskoro budem mať ďalšie dieťa. Mám ísť na dovolenku alebo čo? A kto bude zarábať peniaze? Kto mi bude pomáhať, keď manžel bude stále v práci alebo sa bude s niečím piplať v domácnosti? Samozrejme, sú tu aj ďalšie deti, ale nemôžem s nimi počítať a očakávať, že mi pomôžu.
Desaťročná Ola je stále roztopašná, stále niekde behá alebo jazdí na bicykli. Domov sa vracia len v noci. Päťročné dvojčatá sa nepočítajú, tie ešte samy potrebujú dohľad, to isté s trojročnou dcérou. Moja mama mala tiež veľa detí a museli sme sa starať jeden o druhého. Vo veľkej rodine je to normálne. A všetci sme vyrástli, vieme vďaka tomu variť, piecť chlieb, dojiť kravy a šiť oblečenie.
Prečo úplne cudzí človek zasahuje do života mojej rodiny, obracia ho naruby a myslí si, že je dobrý? Môj manžel ma prekvapil aj tým, že matke nič nenamietal. Viete si to predstaviť? Zostala som sama s kopou detí. A kto bude zarábať peniaze? Nebudú padať z neba. Moja mama s ôsmimi deťmi nesedela na materskej dovolenke ani jeden deň. Priniesla nám bábiku a hrali sme sa. Matku sme videli len ráno a večer. Ale všetci boli pekne oblečení, najedení a čistí.
Všetci sú neseriózni. Už som si vzal v práci voľno, aby som aspoň trochu zefektívnil náš život. Je to strata času, mal by som v tomto čase pracovať. Ako to mohla urobiť moja svokra? A hlavne, ako získam späť svoje dieťa? Nikola nechce o návrate domov ani počuť.
