– Ach, Tereza, kto si ťa tak vezme? Žiaľ, muži milujú krásne ženy, a ty si….- Tereza to už nechcela počuť, v hĺbke duše sa zmierila s tým, že s takými ušami a nosom v živote šťastie nenájde. Celé dni čítala knihy, časopisy, snažila sa kresliť a vyjadriť v kresbách všetko, čo jej ležalo na srdci.
Z mladších ročníkov mala len jednu kamarátku, Dariu, ktorá na Terezkin vzhľad nebrala ohľad. Daria videla v kamarátke spriaznenú dušu, rozprávali sa o knihách, ktoré čítali, počúvali rovnakú hudbu a mali spoločné záujmy.
V šestnástich rokoch začala Daria chodiť s chlapcom. Volal sa Paul, bol od nej o rok starší a veľmi pekný. Daria sa cítila okrídlená touto láskou a delila sa o svoje radosti s Terezkou.
– Terézia, som taká šťastná, ani si nevieš predstaviť! Paul… on je taký… taký… No, jedným slovom, úžasný! Je nám spolu tak dobre, dúfam, že sa po škole vezmeme!
Teresa bola šťastná za svoju priateľku. V duši mala malú túžbu, aj ona chcela zažiť niečo podobné, stretnúť chlapca, ale kdeže, s takouto tvárou
… Raz večer vyšla Tereza z obchodu a uvidela Pavla s iným dievčaťom v altánku obrastenom zeleňou. Objímali sa, chichotali a bolo jasné, že Pavol Dariu podvádza.
Teresa sa rozbehla k Dáriinmu domu.
– “Daria, tam je… tvoj Paul je s nejakým dievčaťom
… – Paul? S nejakým dievčaťom? Teresa, nemýliš sa? Paul je dnes doma, povedal, že je chorý a nepríde.
– Daria, určite to bol on, poďme spolu, uvidíme.
Daria a Teresa bežali k altánku, ale nikto tam nebol.
– Teresa, prečo si mi klamala? Nikto tu nie je, čo nevidíš? Aaaa…, chápem, len na mňa žiarliš, lebo nemáš a nebudeš mať priateľa, s takým veľkým nosom a ušami, koho by si lákala? Už ťa nechcem poznať, nepotrebujem takého priateľa!
Daria bežala domov za Paulom, aby skontrolovala, či je doma alebo nie. Jeho mama povedala, že Paul išiel na vyšetrenie do nemocnice, čo Dariu upokojilo a znamenalo to, že Teresa naozaj klame.
A Teresa odišla domov a horko plakala z tej traumy. Chcela dobre pre svoju kamarátku, aby jej otvorila oči a nenechala sa oklamať, a nakoniec ju uznali vinnou. Teraz bola Terezka úplne sama, Daria ju nechcela poznať. Jej jedinou radosťou bolo priateľstvo s Dariou a teraz…
Tereska nešla na školský ples, predstierala, že je chorá. Jej rodičia nenaliehali, uvedomovali si, že Terese by tam bolo ľúto. Videli, že Tereza sa prestala s Dariou stretávať, ale nepoznali dôvod ich hádky.
Tereza nastúpila na technickú školu ako učiteľka kreslenia. Vo voľnom čase od učenia maľovala, často si robila skice na ulici, keď sedela na lavičke. Raz nakreslila chlapca a dievča sediacich na neďalekej lavičke.
Dievča sa s chlapcom rozišlo a on nevedel pochopiť, čím sa previnil. Dievča bolo veľmi krásne a urastené, taký typ dievčaťa, do ktorého sa chlapci vždy zamilujú. Chlapec zostal sám, dievča odišlo. Terea nesmelo pristúpila k chlapcovi a vytiahla skicu.
– ‘Prepáč, sedela som tu vedľa teba a . Nakreslila som ťa, chcem ti to dať.
– Ďakujem, veľmi zaujímavá kresba, ale nevezmem si ju. Nechcem na ten deň spomínať, prepáč.
– To je v poriadku, chápem to. Práve sa mi podarila táto kresba. Volám sa Teresa, študujem za učiteľku.
Ten chlap sa volal Adam. Chvíľu sa rozprávali a vymenili si telefónne čísla. Neskôr ho Teresa podporila, keď sa rozišiel so svojou priateľkou. Nebolo medzi nimi nič romantické, len si užívali spoločnosť toho druhého.
Teresa bola šťastná, že má priateľa. Adam bol milý a tichý a mali veľa spoločných záujmov. Takto to trvalo niekoľko mesiacov.
Jedného dňa išla Teresa do kaderníctva, aby sa dala ostrihať. Bola tam špeciálna ponuka: strihanie, líčenie a styling v cene. Teresa sa rozhodla vyskúšať novú farbu vlasov a nový strih.
Majster odviedol veľmi dobrú prácu a Teresu premenil tak, že sa nespoznala. Vyblednuté blond vlasy jej zafarbil na sýtu gaštanovú farbu a skrášlil jej kučery. Jej nos začal vyzerať menší a uši zmizli za kučerami.
Líčenie jej priaznivo zvýraznilo oči a lícne kosti; Teresa sa nikdy predtým nemaľovala.
Prvýkrát v živote sa Teresa sama sebe páčila a nepripadala si škaredá. Večer sa s Adamom dohodli, že pôjdu na prechádzku.
Keď Adam uvidel zmenenú Teresu, bol ohromený. Zasypal ju komplimentmi; Teresa sa začervenala ako zrelé jablko. Veď to boli prvé komplimenty v jej živote.
Od toho dňa sa vzťah Teresy a Adama zmenil na niečo úplne iné. Adam si uvedomil, že je do Teresy zamilovaný, a dlho si to jednoducho neuvedomoval. Nikdy predtým nestretol také úprimné, milé dievča; pre neho na vzhľade nezáležalo.
Teresa vyštudovala a začala učiť kreslenie v nižších ročníkoch.Učenie detí ju veľmi bavilo. S Adamom sa vzali, v tichosti podpísali papiere na matrike a uvažovali o dieťati.
Z bývalej škaredej, neistej Teresy nezostalo nič. Všetko na nej jej vyhovovalo. Mala dobré povolanie, milujúceho manžela. Ak Boh dá, čoskoro budú mať deti.
Jedného dňa narazila v obchode na Dariu.
– Terezka, to si ty?
– Daria? Ahoj. Áno, to som ja.
– Bože, ty si sa tak zmenila! Čo si to so sebou urobila? No, si takmer krásna
… – Nič som neurobila. Len dobrý účes a make-up. Ako sa máš, Dario, čo robíš? Po tom incidente s Paulom sme sa vôbec nerozprávali, vtedy si bol taký urazený
… – Terezka, a mal si pravdu. Paul ma vtedy podviedol, ale dozvedela som sa to až neskôr, keď sme už boli manželia. Dúfala som a on si ma musel vziať. A potom sa priznal, že ma celý čas podvádzal. A ja, naivka, som sa na teba vrhla. A boli sme takí priateľskí.
– Rozišla som sa s ním, sama vychovávam dieťa, on mi s ničím nepomáha. A čo ty?
– Čo bolo, je preč. Mám sa dobre, mám milovaného manžela, pracujem. Už som nemala žiadnych iných priateľov, tvoja zrada mi stačila. Tak Dario a škaredá Teresa našli svoje šťastie.
Teresa sa otočila a odišla. A potom sa túžobne pozrela na takú krásnu, ale nešťastnú Dariu a pomyslela si, aký je život niekedy zaujímavý.
