Žijem v meste s manželkou a dvoma malými deťmi. Pracujem a moja manželka je na materskej dovolenke. Vo všeobecnosti zarábam celkom priemerný príjem napriek tomu, že sa domov vraciam takmer v noci. Žiaľ, v súčasnosti takto žije veľa ľudí, najmä ak majú úver.
Neďaleko od nás v susednom paneláku žije moja sesternica s manželom. Naše vzájomné vzťahy by neboli zlé, nebyť nedávnych udalostí. Moja teta, ktorá je jej matkou, opustila byt a presťahovala sa do malého rodinného domu na vidieku, teraz je na dôchodku. Na život sa nesťažuje a rozhodne sa vo svojom dome cíti lepšie ako v paneláku v rušnom centre mesta, okrem toho neďaleko býva časť jej rodiny, hoci ich ani nepoznám. Keď sa jej dcéra vydala, teta sa presťahovala, aby sa novomanželia nemuseli zadlžovať a kupovať niečo do vlastníctva. To ma, samozrejme, nezaujímalo, lebo čo je mi do toho? Každý robí to, čo považuje za správne.
Moja sesternica s manželom chodili niekoľkokrát do mesiaca na vidiek za jej matkou. Párkrát ma dokonca požiadali, aby som im požičala auto, aby mohli tete zobrať niečo väčšie – samozrejme, neodmietla som, veď to bola predsa rodina.
Teraz moja teta ochorela a navyše je už staršia, takže samotný vek prináša rôzne ťažkosti. V súčasnosti sa sotva dokáže pohybovať po dome, nehovoriac o tom, keby mala ísť do obchodu po potraviny. Preto ma sesternica každú sobotu prosila, aby som ju odviezol k tete s nákupom, pretože cesta je dlhá a bolo by pre ňu ťažké nosiť potraviny vlakom. Týždeň čo týždeň sa táto situácia opakovala, čo ma trochu stresovalo, pretože som mal vždy jeden celý deň voľna stratený. Po mesiaci takýchto ciest moja manželka nakoniec protestovala a argumentovala tým, že deti aj tak vidia otca len zriedka a tu prichádzajú o ďalšiu príležitosť stráviť s otcom nejaký čas.
Keď ma sesternica opäť požiadala o láskavosť, spýtala som sa jej, prečo jej manžel nikdy nepomáha. Okrem toho som si istá, že jeho priatelia majú autá, ktoré by mu mohli na deň požičať a on by si mohol sadnúť za volant. Potom sa ukázalo, že má chorý chrbát a vo všeobecnosti nerád nosí ťažké tašky. Zaujímalo ma, čo teda robí v sobotu? Odpovedala, že odpočíva, pretože veľa pracuje, takže má na to nárok.
Už dlho s ňou chodím každú sobotu a doma ma zakaždým čaká manželka, ktorá je z celej situácie veľmi nešťastná, a jej manžel len oddychuje!
– Už so mnou nepočítaj, veď som ťa viezol naposledy! – Povedal som a ledva som držal volant v rukách.
– Tak čo budem teraz robiť? – Počula som v odpovedi.
– Radím vám, aby ste matku previezli do jej bytu, ak bude potrebovať starostlivosť, pomôžem vám aj pri sťahovaní.
– Nie, nie! S tým môj manžel nebude súhlasiť!
Večer mi zavolal bratranec. Trochu som sa bála, že sa niečo stalo, a tak som zdvihla telefón. Ako sa ukázalo, bratranec nebol v najlepšej nálade. Bez pozdravu začala hovoriť, ako veľmi som sa od svadby zmenila a že to určite robím zo záujmu, zatiaľ čo predtým by som bez slova námietok urobila čokoľvek, pretože som chápala, že rodina je na prvom mieste.
Posledné slová som bleskovo zachytil a na tieto obvinenia som odpovedal takto:
– Áno, bratranec! Rodina je najdôležitejšia. Preto budem odteraz tráviť soboty so svojou najbližšou rodinou. Rada ti pomôžem, ale len keď budem mať čas, takže tvoj manžel ti bude musieť začať pomáhať aj tvoj manžel, aby mal pokoj.
Najzaujímavejšie je, že ma nepochopila a rozhovor ukončila slovami, že ja som tá, ktorá za to môže a je najhoršia.
