Keď sa moji rodičia rozviedli, mal som len päť rokov. Matka sa znovu vydala a ja som vyrastal medzi dvoma domovmi – u matky s nevlastným otcom a u otca, ktorý si tiež založil novú rodinu. Môj vzťah s otcom bol vždy blízky, veľa času trávili spoločnými stretnutiami a rozhovormi. Aj s nevlastným otcom som mala dobrý vzťah, hoci nikdy nebol taký hlboký ako s otcom.
Nedávno zomrela moja stará mama z otcovej strany. Odkázala mi byt v samom centre Krakova a malý pozemok. Pozemok som okamžite daroval otcovi, pretože som k nemu nemal žiadny citový vzťah a vedel som, že by ho mohol dobre využiť. Byt som si však chcel nechať pre seba. Teraz som študoval vo Varšave, takže som sa tam plánoval presťahovať po skončení inžinierskeho štúdia.
Moja matka a nevlastný otec však mali iné plány. Hneď po vyhlásení závetu začali na mňa tlačiť, aby som byt predal, kúpil niečo menšie a peniaze rozdelil medzi nevlastných súrodencov. Tvrdili mi, že ma počas štúdia podporovali a ja by som im to mal vrátiť.
V hlave som mala zmätok. Ako mohli so mnou tak otvorene manipulovať a vyvíjať na mňa nátlak? Cítila som sa vydieraná. Viem, že by ma mohli prestať finančne podporovať, a v tom prípade by som to nezvládla a musela by som zanechať štúdium na univerzite. Môj otec, keď sa dozvedel o situácii, dôrazne namietal proti predaju bytu.
– Sústreď sa na štúdium, synu. Byt si môžeš prenajať a peniaze, ktoré z neho získaš, ti pomôžu pokryť výdavky, ak sa tvoja matka odvráti,“ poradil mi.
To som aj urobil. Vybavil som formality spojené s prenájmom bytu. O dva mesiace neskôr mi matka prestala posielať akékoľvek peniaze, dokonca mi ani nezavolala, aby sa opýtala, ako sa mi darí. Mal som jej to za zlé. Mám rada svojich súrodencov, ale na byt po babičke z otcovej strany nemajú žiadne právo. Mali by byť so mnou šťastní, že som v živote taká úspešná, a nie mi závidieť. Peniaze by sa rýchlo minuli a bývanie v takomto byte je investícia na celý život.
Som rada, že som vtedy nepodľahla nátlaku a dala na radu otca. Nebyť jeho, možno by som byt predal a do konca života by som to ľutoval. Teraz môžem v pokoji dokončiť štúdium a žiť z peňazí za prenájom a jedného dňa, kto vie… Po skončení štúdia sa pravdepodobne presťahujem do Krakova a budem tam žiť.
