Mám 35 rokov a som vydatá 7 rokov. Ešte pred svadbou sme sa s manželom dohodli, že budeme žiť sami pre seba, bez detí, pretože deti sú veľká zodpovednosť a to nie je pre mňa. Môj manžel s tým ochotne súhlasil. Za tých 7 rokov, čo spolu žijeme, sme obaja profesionálne úspešní. Pracujeme na manažérskych pozíciách a aspoň raz ročne chodíme na dovolenku do zahraničia. Môžeme si dovoliť drahé oblečenie, chutné jedlo a všetko, na čo máme chuť. Takýto život sa mi páči. Po siedmich rokoch môj manžel zrazu zatúžil po dieťati.
Veď všetko bolo v poriadku, takéto pravidlá sme si stanovili už dávno. Neviem si predstaviť seba v úlohe matky, ktorá mení plienky, a on prikývol a povedal, že ma veľmi miluje, že mu stačím. Na druhej strane svojho manžela milujem a nechcem oňho prísť.
Preto mu nemôžem povedať nie. Bojím sa, že si nájde inú ženu, ktorá mu s radosťou splodí dieťa. A to ja nechcem. Mám rada život bez záväzkov a pripútanosti. Čo ak sa stanem matkou? Najprv budem musieť sedieť doma, kým budem tehotná, a potom nebudem môcť ísť na dovolenku, pretože budem mať dieťa.
Môj manžel má dieťa z prvého manželstva, ale chce, aby sme mali spoločné dieťa. Neviem, čo mám teraz robiť?
Ak tak veľmi chce potomka, nech sa stará o dieťa, ktoré už má s inou ženou. Zatiaľ platí len výživné a syna vidí len na prázdniny. Nechcem meniť svoj život a bojím sa, že manžela odstrčím. Pre neho je to teraz najdôležitejšie
Povedzte mi, ako mu môžem povedať nie? Chcem, aby bolo všetko ako predtým, veď sme sa dohodli. Prečo meniť podmienky dohody? A on sa len tak po 7 rokoch rozhodol, že si to teraz môže rozmyslieť. Veď ja som si vedome vybrala tento život, preto som ho od začiatku varovala. Čo mám teraz robiť? Ako si mám zachovať rodinu a neodchýliť sa od svojich zásad?
