Môj zať si nedávno od nás požičal peniaze a potom ich odmietol vrátiť. Navyše sa chce rozviesť. A dcéra nám nič nepovedala, inak by sme Adamovi žiadne peniaze nedali. Chceli sme len pomôcť rodine.
S manželom máme dve dcéry. Anna je staršia, má 31 rokov. Máme aj mladšiu, Emu, ktorá tento rok končí štúdium na univerzite. O dcéry sme sa postarali už skôr, jeden byt po babičke pripadol Anne a druhý sme kúpili Emme. Vzali sme si naň pôžičku, ktorú sme plánovali splatiť toto leto.
Anna sa pred štyrmi rokmi vydala za Adama, zať ma hneď neoslovil. Môj manžel ho vôbec neprijal. Ale nežili sme s ním, tak sme sa tým nezaoberali.
Po svadbe sa Anna s manželom presťahovali do svojho bytu. Annin byt bol od nás dosť ďaleko, mladí chodili na návštevy, my sme bývali u nich, ale v kontakte sme boli hlavne so staršou dcérou cez telefón.
Nikdy sa na svojho manžela nesťažovala, ani slovom. Všetko bolo v poriadku. Keď sa narodilo vnúča, Adam takmer nosil Annu na rukách.
Bolo to dva týždne pred tým, ako si Adam od nás požičal peniaze. V tom čase bola Anna s manželom a synom u nás na návšteve, jej manžel oslavoval výročie.
Týždeň nato prišiel Adam za nami s prosbou o požičanie peňazí. Povedal, že chce našej dcére darovať auto. Povedal, že má nazbieranú určitú sumu, ale chýba mu 0 tisíc zlotých.
“Vrátim vám to o štyri alebo päť mesiacov,” povedal. “Anna sa vrátila do práce, dochádza ďaleko a ja pracujem neďaleko. Vždy snívala o aute, ale to tehotenstvo, všetky tie problémy…”
S manželom sme sa radili, plánovali sme splatiť hypotéku, zostal nám tam malý dlh, a mladšej dcére dať potrebný nábytok. Emma sa rozhodla žiť oddelene od nás. Dobre, pomysleli sme si, odložíme dcérino sťahovanie o niekoľko mesiacov. Mladšia nás ubezpečila, že počká.
Peniaze sme slávnostne odovzdali zaťovi, on nám poďakoval a o týždeň neskôr, keď sme prišli popriať Anne všetko najlepšie k narodeninám, sme našli našu dcéru zarmútenú. Povedala, že Adam si deň predtým zbalil veci a odišiel.
Anna priznala, že všetko nie je v poriadku, veci už dlho smerovali k rozchodu, ale nechcela, aby sme si robili starosti.
Samozrejme, Anna žiadne peniaze nevidela! A žiadne auto sa nekupovalo.
Emma bola tiež sklamaná, pretože peniaze, ktoré sme dali Adamovi, mohli ísť na jej nábytok. Potom sa aj vzťah medzi ňou a Annou rozpadol.
“Vezmi si môj nábytok,” povedala Anna sestre, “odvez ho, aj tak ma to nezaujíma. Môj život sa rúca a ty hovoríš len o peniazoch a o tom, že Ema sa do svojho bytu nasťahuje až o niekoľko mesiacov! Toto namiesto súcitu?”
Je mi dcéry ľúto, hoci si myslím, že nemala mlčať, keby si priznala, že sa jej nedarí, nestalo by sa to. Adam nám nezodpovedá telefón, s najväčšou pravdepodobnosťou nám peniaze v dohľadnom čase nevráti.
