Oženil som sa z lásky, ale považujem to za impulzívny čin. Sám som sirota, takže som chcel byť niekomu potrebný. Vychovávali ma starí rodičia, takže som nikdy nepocítila rodičovskú lásku. Starali sa o mňa mechanicky, ale nebol medzi nami žiadny citový vzťah. Často ma trestali. Mohol som stáť celú noc v kúte – nepustili ma ani na záchod.
Prirodzene, to všetko ovplyvnilo moje sebavedomie. Bál som sa vyjadriť svoj názor a bol som veľmi uzavretý. Myslela som si, že ma manžel pred príbuznými zachráni, ale bolo to len horšie.
Zaobchádzal so mnou ako s osobným majetkom a vládol nado mnou. Už neboli žiadne milé slová, komplimenty ani úcta. Bola som len ženou v domácnosti a manželovi som vo všetkom vyhovela.
Dokonca mi zakázal chodiť do práce. Ale v tej chvíli to bolo lepšie ako žiť so starými rodičmi, a tak som sa so všetkým zmierila.
Čoskoro sa nám narodili tri deti jedno po druhom. Bola som veľmi unavená. Sedemnásť rokov som bola manželovou osobnou slúžkou a pokojne som znášala všetko jeho týranie. Najhoršie však bolo, že deti si z neho brali príklad a správali sa presne tak isto.
V 18. roku manželstva som sa rozzúrila – zbalila som si veci a odišla. Nemala som v pláne vziať so sebou deti, pretože boli “oteckovia”. Vnímali ma len ako slúžku. Nikdy sme si neboli naozaj blízki ľudia. Potrebovali odo mňa len jedlo a čisté oblečenie.
Predala som všetky svoje šperky, aby som si mohla prenajať byt a kúpiť jedlo. V ten istý deň som si našla prácu. Robila som to isté, čo doma, len teraz som za to dostávala plat. Konečne som pocítila šťastie a slobodu. A nechýbali mi moje deti, pretože som sa zmierila s tým, že pre ne nič neznamenám.
Manžel mi stále volal a rozprával mi o svojich milenkách, snažil sa vo mne vyvolať žiarlivosť. Ale mne bolo jedno, že si za mňa našiel náhradu. Za tie roky som od neho nedostala nič dobré. A vôbec, žili sme ako susedia. Láska bola už dávno preč. Až teraz chcel na mňa hodiť deti, lebo mladá milenka bola zbytočná.
A prečo ich potrebujem? Ak ich sám vychoval a vyformoval podľa svojej podoby, čo chce odo mňa? Bola som ich slúžkou a opatrovateľkou, takže nebudem žať plody jeho výchovy. Nech si ten kríž nesie on, lebo ja k nemu nie som viazaná.
Je mi jedno, či ma všetci odsudzujú a nazývajú ma kukučkou. Ja sa domov nevrátim. A nepotrebujem deti. Začínam svoj život odznova a odteraz sa budem starať len o seba.
