Môj jediný syn sa pred rokom oženil. Moja nevesta prišla k nám domov. Nevadilo mi to, dokonca som im navrhla, aby prišli bývať ku mne, pretože máme veľký byt, tri izby, je tam dosť miesta pre všetkých.
Môj syn má 30 rokov, dlho si vyberal, kým sa rozhodol. Moja nevesta má len 23 rokov, nedávno skončila vysokú školu a našla si prácu.
Anna sa narodila a vyrastala na vidieku, jej rodičia tam stále žijú. Keď dievča skončilo školu, hneď odišla do mesta, stretla môjho syna a vzali sa.
Hneď som im dal samostatnú izbu, tú najväčšiu. Snažil som sa byť v kuchyni, keď sú v práci, aby som ich nerušil. Všimla som si, že snacha nejedla, čo som uvarila, preto som netrvala na spoločnom stravovaní.
Videla som však, že Anna variť nevie. Bolo mi ľúto syna, ktorý nejedol tak, ako som chcela, ale mlčala som a rozhodla som sa, že sa do ich vzťahu nebudem miešať od začiatku.
Vždy som sa vracal z práce neskoro, takže mladí mali čas byť spolu. Ani so svokrou som zbytočne nezačínala rozhovor, bola by taká nekomunikatívna, že by ráno pozdravila a utekala do svojej izby.
Jedného dňa som prišla z práce skôr, doma bola snacha a jej mama. Nepočuli ma prichádzať, tak sa o mne nahlas rozprávali.
Zastavil som sa na chodbe a začal som počúvať. Moja snacha plakala a jej matka ju utešovala. Dievča sa sťažovalo mame, že nič nevie robiť, že nevie uvariť ani jurek , a že kvôli tomu ju manžel asi čoskoro opustí.
Prekvapilo ma, že Anna o mne hovorila veľmi dobre. Povedala, že som k nej veľmi tolerantná a nikdy som nemala pripomienky, dokonca ani vtedy, keď mi spálila nový hrniec. Moja snacha sa len veľmi obávala, čo si o nej budem myslieť.
Išla som do kuchyne, pozdravila som svokru, pili sme spolu čaj a rozprávali sme sa o živote. Tvárila som sa, že
som nič nepočula.
Nasledujúci víkend som sa zobudila skoro, išla som do obchodu a nakúpila som produkty. Keď sa svokra zobudila, navrhla som, aby sme spolu uvarili kyslú polievku. Potom sme spolu urobili aj knedle.
Veď sme teraz jedna rodina a mali by sme žiť v harmónii, pretože na svete je aj tak veľa zla.
