Andreja som si vzala skoro, mala som len 18 rokov. Andrew mal 22 rokov, už pracoval a celkom dobre zarábal. Peniaze boli pre mňa obrovské. Milovali sme sa a boli sme veľmi šťastní. Nasťahovali sme sa do dvojizbového bytu, ktorý nám dala moja svokra. Každopádne, moja svokra sa ku mne správala ako k vlastnej dcére, to som ani nečakala.
Pol roka po svadbe sa nám narodil chlapec a o ďalšie dva roky neskôr dievčatko. Nebyť mojej svokry, bolo by to ťažké zvládnuť, neviem, ako by som to zvládla. Manžel trávil veľa času v práci, ja som vychovávala deti, snažila som sa byť vo všetkom dobrá gazdiná. Stravovala som rodinu, dôkladne upratovala náš byt.
Keď deti vyrástli, išla som pracovať ako opatrovateľka do materskej školy. Plat síce malý, ale bol to môj príspevok do rodinného rozpočtu. Akosi bolo pre mňa jednoduchšie kúpiť jednu hračku navyše pre deti ako novú vec pre seba. S radosťou som prijímala oblečenie od manželovej sestry a s radosťou som šetrila do rodinného rozpočtu. Kozmetiku som si nekupovala, kozmetický salón som nikdy nenavštívila.
Výsledkom bolo, že som sa o seba úplne prestala starať a zistila som, že ma manžel podvádza. Trval na rozvode a sľúbil, že si rozdelí byt a mne zostane len posteľ. Koľko sĺz som preliala, to vie len Boh.
Ale moja svokra sa rozhodla inak. Doslova ma vzala za ruku a viedla ma na nákupy. Je veľmi ťažké kupovať veci pre seba, ak ste doteraz mysleli najprv na rodinu a až potom na seba. Nakúpila som si však kozmetiku, vymenila šatník, navštívila kozmetický salón a dokonca som sa sama sebe páčila.
Andrej, keď videl všetky zmeny, ktoré sa vo mne udiali, začal mi opäť venovať pozornosť, zdalo sa mi, že sa do mňa znova zamiloval. Vďaka svokre sa mi podarilo udržať si rodinu a všetko, nebyť jej, zostala by som sama. Za všetko jej nekonečne ďakujem.
