Keď sa nám narodilo druhé dieťa, Magdalena sa o seba úplne prestala starať. Ak sa predtým prezliekala päťkrát denne, po návrate z nemocnice akoby zabudla, že má v šatníku niečo viac ako dlhé tričko a športové nohavice s vyhrnutými kolenami.
Nielenže v tejto “očarujúcej” súprave chodila stále, ale často v nej chodila aj spať. Na moje otázky odpovedala, že sa jej tak ľahšie vstáva v noci za deťmi. Logika v tom bola, ale všetky jej pravidlá, ktoré som od nej predtým stále počúvala o tom, že “žena má byť ženou v každej situácii”, moja Magdaléna úplne zabudla. Zabudla aj na veľa vecí – na svoj obľúbený manikérsko-pedikérsky salón, na posilňovňu a dokonca, prepáčte za taký intímny detail, si ráno zabudla obliecť podprsenku, chodila so spustenými prsiami a nevidela na tom nič zvláštne.
Prirodzene sa zmenila aj postava manželky. Dotklo sa to všetkého – pásu, brucha, nôh, krku. Na účes bol hrozný pohľad – buď nejaké rozstrapatené vlasy, alebo rýchlo urobený “drdol” s prameňmi trčiacimi na všetky strany. Obzvlášť hrozné bolo to, že pred tehotenstvom vyzerala moja Magdaléna na päť plus, keď som s ňou išiel po ulici, vzácny muž jej nevenoval pozornosť, čo mi lichotilo, veď vedľa mňa taká kráska, a teraz – z tej krásy, čo tam bola predtým, nezostalo nič…
Doma sme mali viac-menej rovnaký “poriadok”, ako aj vzhľad mojej ženy. Jediné, čo zvládala, bolo varenie. S rukou na srdci poviem, že v tomto bola Magdaléna majsterka a sťažovať sa na jej varenie bol hriech. A vo všetkom ostatnom – bohužiaľ.
Snažil som sa ju presvedčiť, že takto sa nedá zanedbávať, ale moja žena sa len previnilo usmievala a hovorila, že sa polepší. Čas plynul, unavovalo ma vidieť každý deň pred sebou tieň ženy a jedného dňa som urobil rozhodnutie – rozvod. Magdaléna sa ma snažila presvedčiť, opäť sľubovala, že sa polepší, ale nerobila scény, keď sa presvedčila, že som sa naozaj rozhodol odísť, vzdychla si:
– Ako chceš… Myslela som, že ma miluješ…
Do diskusie o milovaní som sa nepúšťala, podala som žiadosť na USC a čoskoro sme dostali kópie rozvodového listu.
Asi nie som najlepší otec, pretože okrem výživného bývalej rodine som ničím nepomohol, nechcel som sa znova stretnúť s tou, ktorá ma kedysi svojou krásou zrazilo k zemi.
Prešli dva roky. Kráčal som po ulici, z diaľky som si všimol ženu s takou známou, tanečnou chôdzou, kráčala predo mnou. Keď sa priblížila, neveril som vlastným očiam – bola to
Magdalena! Lenže teraz vyzerala ešte lepšie ako v čase nášho milostného vzrušenia – čistá ženskosť. Vysoké podpätky, krásny účes, všetko ladilo – šaty, mejkap, manikúra, šperky… A vôňa známeho parfumu ma jednoducho oklamala!
Asi ste to všetko videli na mojej tvári, lebo moja bývalá manželka sa dokonca smiala:
– Čože, ty si to nespoznala? Veď som povedal, že sa polepším, a ty si tomu neverila!
Magdaléna mi milostivo dovolila, aby som ju odprevadil do posilňovne, povedala mi o deťoch, že rastú zdravo, o sebe sa nevyjadrovala, ale nebolo to potrebné, jej vzhľad, sebavedomie a akási šikovnosť, ktorá tam predtým nebola, hovorili za všetko.
Spomenul som si na dni, keď moja bývalá žena vyzerala úplne inak, unavená z bezsenných nocí s deťmi a rutiny každodenného života, ako ma rozčuľovalo jej tričko a nohavice, “buchta” na hlave, chýbajúca manikúra… Bola to tá istá žena, ktorú som opustil, a okrem nej som opustil aj svoje deti, podľahol som svojmu egoizmu a emóciám.
Pri rozlúčke som sa spýtal, či jej môžem zavolať, dodal som, že všetko chápem, a navrhol som začať odznova. A kráska sa len usmiala a pokrútila nad nimi hlavou:
– Pochopil si neskoro, zbohom!
