Ženy, ktoré zostali v starobe samy, ma pochopia. Môj manžel zomrel pred 15 rokmi. Nehľadala som nikoho iného, pretože som to nepovažovala za potrebné. Mala som dobrú prácu a milovaného syna, pre to som žila.
Potom sa syn oženil a priviedol domov nevestu. Iwona bola celkom pekné dievča, ale podľa mňa príliš namyslená. Do synovej voľby som však nezasahoval, naopak, podporoval som ju a pomáhal s kúpou vlastného bytu. Mal som dom na vidieku po rodičoch, predal som ho a peniaze som dal synovi, aby si mohol kúpiť byt. Aj keď malý, ale je to lepšie ako nič.
Teraz mám 63 rokov, som nútený dôchodca. Tento rok ma moje vedenie poslalo do dôchodku. Absolútne nesúhlasím s takýmto rozhodnutím, plánoval som ešte pracovať. Ale taký je v práci poriadok – každý, kto dosiahol dôchodkový vek, musí ísť na zaslúžený odpočinok.
Aj mňa teda poslali do dôchodku so slovami: “Odpočívaj, staraj sa o vnúča. Rád by som to robil, ale moja snacha mi vôbec nedôveruje. Akoby som bol cudzí človek, ktorý nič nevie a nič nevie.
Podarilo sa mi pozvať syna so svokrou a vnukom na tento víkend. To sa stáva veľmi zriedkavo – raz za mesiac. Bývame blízko seba, ale kontakt nie je lepkavý. Moja snacha Iwona nepracuje a vnuk už chodí do školy. Pri čaji som opäť začala hovoriť o tom, že bývam blízko a som vždy pripravená im pomôcť. Veď ste mladí, mali by ste byť na očiach verejnosti.
Svojho vnuka mám veľmi rada, nikdy by som mu neublížila. Som pripravená vziať ho kamkoľvek. Tvár mojej nevesty sa zmenila, akoby sa popálila. Začal sa hnevať, že sa miešam do vecí, ktoré mi nepatria, že neustále strkám nos do ich rodiny. Začal snachu upokojovať: “Upokoj sa, dobre, nepotrebuješ moju pomoc, tak ju nepotrebuješ.
Ale svokra sa rozohnila, začala spomínať na všetky svoje urážky a nakoniec mi povedala, aby som si našla prácu, lebo som sa doma príliš nudila, tu je dôvod, prečo sa miešam tam, kde ma o to nežiadali. Zabudla na všetky dobré veci, ktoré som pre nich urobila. A koľko som toho ešte mohla urobiť, keby ma nechali….
Čo na to povedať! Potom sme sedeli v tichu. Môj syn mlčal a snažil sa mi nepozerať do očí. Deti odišli a až vtedy som dala vôľu svojim emóciám, takže som mala mokrý vankúš – aké je to všetko nespravodlivé. Naozaj chcem pomôcť.
Správne mi hovoria, že mladí ľudia by mali žiť sami. Alebo si mám naozaj nájsť prácu? Je pre mňa veľmi ťažké sedieť doma sám a bez práce.
