Muž začal obviňovať svoju partnerku, že zarába príliš málo. Všetko sa to začalo, keď ho požiadala o pomoc v domácnosti. Veď aj ona pracuje, tak prečo všetky domáce povinnosti padajú na ňu? Na to jej manžel povedal, že keďže zarába takmer dvakrát menej, mala by to kompenzovať prácou navyše v domácnosti. Tu je príbeh z pohľadu hlavnej hrdinky.
Vydala som sa z lásky. Na začiatku sme žili veľmi dobre. Všetko sme robili spolu a postupne sme si zariadili byt, ktorý som zdedila po babičke. Takmer nikdy sme sa nehádali a vo všetkých situáciách sme sa snažili nájsť kompromis. Rozpočet som spravovala ja, ako to často býva v mnohých rodinách.
Manžel odovzdával peniaze, ale stále vyžadoval, aby bolo veľa a chutne navarené. Nevedel si predstaviť, že by jedlo pozostávalo z jediného jedla. Vždy muselo byť mäso. Musela som mu odkladať peniaze aj na benzín a iné výdavky spojené s autom. Môj manžel sa obliekal len v značkových obchodoch – do toho išli obrovské sumy peňazí. Okrem toho si chcel oddýchnuť pri mori. Celkovo z toho vznikol nedostatok.
Hoci som zarábal menej, pred svadbou bola moja životná úroveň oveľa vyššia. Mohla som si kúpiť šaty len preto, že sa mi páčili, stretávať sa s priateľmi a chodiť do kaviarní. A teraz musím všetko míňať na potreby svojej rodiny. Môj manžel na sebe nikdy nešetril, pretože si myslel, že má vysoký plat. Začala som mu navrhovať, že buď musí zarábať viac, alebo znížiť svoje nároky, na čo mi povedal, že jednoducho neviem hospodáriť s financiami. Alebo že by som mala zmeniť zamestnanie.
Pochvaly ustúpili neustálej nevôli. Že zle varím, zle upratujem, horšie vyzerám. Časom sa úplne stiahol zo svojich povinností a prestal mi pomáhať v domácnosti. Dlho som mlčala, ale nakoniec som sa rozhodla prehovoriť, veď nie som zo železa. Najmä preto, že sme v blízkej budúcnosti plánovali dieťa. Ako by som to všetko dokázala uniesť sama?
Odpovedal mi, že keďže zarábam menej, mala by som si to kompenzovať prácou z domu. Bolo mi to tak ľúto, že slzy tiekli potokmi. Vrátila som mu výplatnú pásku a vyhlásila, že od toho dňa si každý žije svoj vlastný život – dokonca aj poličky v chladničke budú odteraz oddelené. Nech si sám perie a varí, len nech sa ma nedotýka. Budeme prispievať na komunálne poplatky a všetky ostatné výdavky si každý hradí sám.
Uvedomila som si, že naša rodina praská vo švíkoch. Vedela som, že je to začiatok konca, ale dúfala som, že sa manžel poučí. Chcela som, aby láska zvíťazila, ale bohužiaľ. Môj manžel bol večne nešťastný a nevrlý. Keď chodil po byte hladný po balíku knedlí, v duchu som sa smiala. Ale nestačilo to na to, aby si to uvedomil a ospravedlnil sa mi.
Nič z toho nebolo. Teraz sa pripravujeme na rozvod. Manžel odišiel k rodičom a ja žijem sama vo svojom byte. Je smutné, že sa to všetko takto skončilo, pretože takýto koniec som nechcela.
