S manželkou sme vždy veľmi chceli mať deti. Preto sme boli šťastní, keď prišiel náš syn. Snažili sme sa mu odovzdať základné hodnoty, ktoré by mu v budúcnosti pomohli stať sa čestným a slušným človekom.
Vždy so záujmom počúval naše rady a nerobil nám žiadne problémy. Naopak, náš syn venoval veľa času učeniu, takže bol najlepším žiakom v triede. Učitelia ho vždy dávali za vzor ostatným deťom a ďakovali nám za jeho výchovu.
Po skončení školy sa syn ľahko dostal na prestížnu univerzitu v našom meste. Usilovne študoval, aby získal potrebné vedomosti.
Neskôr trávil takmer všetok čas v kancelárii. Vždy zostával po pracovnej dobe, aby sa mu vedenie firmy venovalo. Nakoniec sa tak aj stalo. Synovi začali zverovať dôležité projekty.
Po čase oznámil, že má priateľku a teraz si budú spolu prenajímať byt. S manželkou sme z toho mali veľkú radosť, pretože sme už dlho snívali o vnúčatách.
Raz za nami prišiel náš syn a oznámil nám, že sa plánuje oženiť. Dodal, že by bol veľmi rád, keby sme mu pomohli kúpiť vlastný byt. Treba spomenúť, že sme si s manželkou 10 rokov odkladali peniaze bokom. Plánujeme si kúpiť dom na vidieku. Za ten čas sa nám podarilo vyzbierať pomerne značnú sumu.
Poradili sme si a rozhodli sa zmeniť plány pre naše dieťa. Potom sme niekoľko týždňov vyberali najlepší byt pre nášho syna. Vybavili sme všetky papiere a odovzdali mu kľúče od dvojizbového bytu. Povedali sme, že je to náš darček k jeho budúcej svadbe.
Po niekoľkých mesiacoch sa však svadba nekonala. Syn povedal, že ho snúbenica podviedla, a preto sa rozišli. Navyše sa teraz chce vrátiť a žiť s nami. Šokoval nás správou, že predal byt, ktorý sme mu dali.
Ukázalo sa, že posledný rok hral házdne hry. Kvôli tomu ho opustila snúbenica a potom prišiel o prácu. Nakoniec sa dostal do takých dlhov, že musel byt predať, aby splatil dlhy veriteľom.
Tvrdí, že teraz dosiahol dno a chce svoj život zmeniť. S manželkou sa z toho nevieme otriasť. Už nie sme mladí a, úprimne povedané, bojíme sa prijať syna, ktorý sa nedokáže ovládať. Ale je to predsa naše dieťa! Čo máme robiť?
