Anna je mladšia sestra môjho manžela. Keď som sa vydala, ešte chodila do školy. Hneď sme sa nasťahovali oddelene, takže sme z rôznych dôvodov nemali osobitný vzťah.
Jedným z nich bola vzdialenosť. Náš byt bol na druhom konci mesta, takže vzájomné návštevy boli často problematické, pretože cesta trvala dlho. Stretávali sme sa na zriedkavých rodinných dovolenkách, ktoré organizovala moja svokra, alebo nás prišli navštíviť na narodeniny niektorého z členov rodiny.
Vo všeobecnosti sme jeho sestru videli niekoľkokrát do roka a manželových rodičov o niečo častejšie. Teraz je jeho sestra tiež vydatá a žije s manželom v tom istom byte s rodičmi.
S manželom sme začali náš spoločný život v malej garsónke. Obaja sme veľa pracovali a vo všetkom sme sa zapierali. To všetko sme robili preto, aby sme získali potrebnú sumu peňazí na zálohu za byt. Keďže sme veľa pracovali a privyrábali si, podarilo sa nám pomerne rýchlo splatiť pôžičku.
Pracovali sme ďalej a po niekoľkých rokoch sa nám podarilo kúpiť dvojizbový byt, v ktorom teraz bývame. Rozhodli sme sa, že našu garsónku nepredáme, ale budeme ju prenajímať.
Prišli voľné peniaze, začali sme chodiť na dovolenky do zahraničia, kúpili sme si nové auto. To, že máme dva vlastné byty, manželovej sestre na pokoji nepridáva.
Vždy, keď sa stretneme, skončí rozprávaním o tom, aké máme šťastie. V jej slovách je cítiť závisť, ktorú neskrýva. Už ani nerobí jemné narážky, ale rovno povie, že by sme ich mali nechať bývať v byte zadarmo.
Chcú žiť oddelene od svojich rodičov. Sami si v dohľadnej dobe nemôžu kúpiť byt, pretože pracuje len manžel a jeho plat nie je vysoký.
Keď som sa jej spýtala: “Čo ti bráni chodiť do práce?”, začne sa sťažovať, že teraz je ťažké získať dobrú prácu. Navrhli sme im, aby si tento byt od nás prenajali s veľkou zľavou.
Keď sme s manželom ešte len chodili, ale už sme plánovali svadbu, chodil na niekoľko mesiacov pracovať do zahraničia, aby si zarobil peniaze, aby sme mohli žiť oddelene a neboli na nikom závislí.
Prečo by manžel mojej sestry nemohol urobiť to isté? Možno sa mu nechce pracovať? Tam sa musí pracovať od rána do večera, niekedy dokonca bez voľných dní. Samozrejme, je lepšie sedieť v teplej kancelárii.
Zakaždým sme čoraz menej ochotní súhlasiť s tým, aby sme sa s nimi stretli. Manželovi rodičia svoju dcéru v tejto veci nepodporujú.
Moja svokra hovorila o tom, ako jej dcéra trávi dni. Nevarí, upratuje zriedka, je ťažké ju presvedčiť, aby išla do obchodu.
A my, čo pracujeme od rána do večera, by sme im mali dať byt, ktorý je určený pre naše dieťa, do bezplatného užívania.
