Pred rokom sa moja dcéra vydala. Hneď na úvod poviem, že prvé stretnutie, ktoré si vybrala, sa jej nepáčilo, nejako sa jej nepáčilo. Nie je to tým, že je z dediny, ale tým, že sa k mojej dcére nehodí, že sa k nej jednoducho nehodí. Moja dcéra vyštudovala vysokú školu s vyznamenaním, má červený diplom, pracuje v prestížnej firme, má vysoký plat.
Švagriná po škole neštudovala a nepracovala, nepracuje doteraz, hovorí, že nebude orieť za groš. Celý deň leží na gauči a pozerá televíziu. Jednu vec nechápem, ako mohla moja dcéra milovať to, čo si v ňom našla. Po svadbe žili v odnuške.
Mám tri byty, dva jednoizbové a byt. Ja sama bývam v jednoizbovom byte a prenajímam si trojizbový byt.
Žijem sama a cítim sa pohodlne v odnushku. Dcére som byt neprenajala, ak sa švagriná rozhodne odísť, nebude si byt nárokovať.
Žijem normálne, mám dobrý príjem. Dcéra tiež dobre zarába, nikdy nežiadala peniaze.
Nikdy som sa s nimi nestretávala, nikdy som s nimi nechodila. Dcéra príde sama, ale málokedy si voláme častejšie. V poslednom čase som si všimla, že dcéra volá častejšie.
Hneď som vedela, že niečo nie je v poriadku. A nemýlila som sa.Pred 3 dňami, keď bola dcéra u mňa, priznala, že jej manžel chce dieťa, ale vraj sa tlačia traja v jednoizbovom byte. Chce, aby som im dala tri spálne, ktoré som prenajala. Veľmi sa nahnevala, ja som sa rozzúrila. Nielenže býva v mojom byte, ale ešte chce, aby som jej dala svoje tri spálne.
Jeho arogancia nepozná hraníc. Povedala som dcére, že by mala mať deti, keď sa jej manžel dokáže postarať o rodinu a kúpiť normálny dom, a nech sa nespolieha na moju maličkosť. Myslím, že čoskoro dcéru opustí, a úprimne povedané, som tomu rada. Časom si všetko sadne na svoje miesto.
