Milana už dlho chcela kúpiť domček na dedine. Dlho hľadala to správne miesto, kde by bola rieka, les a krásna príroda. Milana celý život prežila v „kamennom džungli“. Tak nazývala svoje mesto.
„A kedy si splním svoj sen?“ premýšľala.
„Čas tak rýchlo letí. Už mám 35 rokov. A stále nemôžem zrealizovať svoj plán,“ povedala Pavlovi.
Milana chodila s mladým mužom už dva roky, ale stále čakala na jeho žiadosť o ruku.
Dva mesiace jazdila po okolitých dedinách a hľadala domček. Ale nemohla si vybrať ten, ktorý by sa jej páčil.
Jedného slnečného dňa prišla spolu s Pavlom pozrieť si veľmi skromný, útulný domček.
“Tu je! Našla som ho! Aký je krásny.
Domček bol naozaj veľmi pekný. A miesto bolo vhodné. Vedľa tečie rieka, neďaleko je les. Len v ňom už dlho nikto nebýval. Vo vnútri bolo cítiť vlhkosť a okná boli pokryté pavučinami. V dome bolo málo nábytku: starý gauč, hojdacie kreslo a kredenc.
Mila vedela, že v každom prípade bude potrebná rekonštrukcia.
„A kto tu predtým býval?“ spýtala sa Milana realitného makléra.
“Oh, tento dom je už tri roky bez majiteľov. Býval tu starý deduško! Nech odpočíva v pokoji. Jeho dcéra dlho rozmýšľala, či ho predať alebo nie.
„Asi čakal na vás. Na svoju pani,“ povedal s úsmevom realitný maklér Vasilij.
Milana si už predstavovala, ako skoro ráno otvorí okno, naleje si bylinkový čaj a za spevu vtákov si bude užívať tento rajský kútik.
Dva mesiace Milana s Pavlom opravovali dom. Vymenili okná, podlahy, omietli steny. Ostalo už len opraviť pivnicu, ale to sa rozhodli urobiť neskôr.
A konečne nastal dlho očakávaný moment nasťahovania.
Milana presťahovala všetky potrebné veci. Na určitý čas sa rozhodla žiť v dvoch domoch. Musela dokončiť jeden projekt v práci. V meste mala Milana malý jednoizbový byt, ktorý jej pred piatimi rokmi kúpili rodičia.
Kúpa domu bola jej pýchou. Veď si naň zarobila sama.
V piatok večer sa Mila rozhodla, že pôjde prespať do domu. Dokončila všetky povinnosti. A teraz musela byť v meste až v pondelok. Milana pracovala ako dizajnérka vo veľkej firme.
Pavel ju podporil. A povedal, že určite príde za ňou zajtra večer.
Mila prišla domov. Uvelebila sa v svojom mäkkém pohodlnom kresle. Vzala si obľúbenú knihu, zapla lampu a s rozkošou sa ponorila do čítania milostného románu.
Ani sa nestihla obzrieť a za oknom sa už objavil mesiac. Mila sa pretiahla a išla si ustlať.
Myslela na hrdinov svojej knihy, ale jej myšlienky prerušil zvonček. Mila si najprv myslela, že sa jej to len zdalo. Zvuky prichádzali z ulice.
Mila sa pozrela von oknom a zbadala postavu mladej dievčiny v vzdušných krémových šatách. Akoby sa vznášala nad zemou a v ruke držala zvonček.
„Čo sa stalo?“ zakričala na dievča, ale ako odpoveď počula ten istý zvuk. Celá situácia bola čoraz znepokojujúcejšia.
Za oknom sa už stmievalo. Milana mala zmätené myšlienky.
„Hneď vyjdú a všetko bude v poriadku,“ pomyslela si Mila.
Oblekla si kardigán a ponáhľala sa k tajomnej neznámej žene. Ale keď vyšla na ulicu, nikoho nevidela. Len biela mačka hlasno mňaukala a v diaľke bolo počuť štekanie psov.
Mila sa vrátila domov a ľahla si spať. „Áno,“ pomyslela si, „také veci sa stávajú.“
Ale tým sa podivnosti neskončili. Keď Mila už takmer zaspala, cez polospánok počula klepanie na okno.
Mila sa trasla, ale aby všetko vyriešila, rýchlo podbehla k oknu. K svojmu prekvapeniu tam nikoho nevidela. Ticho a pokoj.
„Dobre,“ povedala si Mila. „Asi sa mi to len zdalo. Veď som už takmer zaspala.
Som v novom dome. A samozrejme, všetko je nezvyčajné,“ upokojovala sa Milana.
„Nech už je ráno,“ povedala a od únavy zaspala.
O štvrtej ráno Mila doslova vyskočila z postele. Počula, že v pivnici hrá hudba. Bola nesmierne vystrašená.
Milana sa rozhodla, že už nebude spať. A rozsvietila všetky svetlá. Urobila si pohodlie v kuchyni, naliala si šálku horúcej kávy a čakala na ráno.
Mila sa snažila analyzovať, čo sa deje. Ale do pivnice sa bála pozrieť. Mala pocit, že jej vlasy sa už samy hýbu na hlave. Ale žiadne zvuky ani hudba už nepočula.
Dve hodiny Mila sedela v kuchyni, v tichu popíjala kávu a upokojovala sa, že už bude ráno. O šiestej ráno to nevydržala a rozhodla sa ľahnúť si na stoličku, bez toho, aby zhasla svetlo.
O pol hodinu sa prebudila. Nohy mala úplne znecitlivené z nepohodlnej polohy. A keď Mila zistila, že nie je svetlo, bez rozmýšľať vybehla do dvora. Pri okne Mila zbadala mŕtvu vranu.
„Tak to bolo to búchanie v noci,“ povedala Mila.
Behala po dedine, kým sa neupokojila a neuvedomila si, že na ulici ešte nikto nie je. A nemala kam ísť.
Zrazu Mila počula vŕzganie dverí v dome, kde sa zastavila. Bol to mladý muž.
Mila sa potešila a rýchlo pristúpila k mladému mužovi. Nevedela, ako začať rozhovor a na čo sa opýtať.
„Ak poviem pravdu, budú ma považovať za bláznivú,“ pomyslela si.
„Mladý muž, poznali ste starého pána, ktorý býval v dome číslo 43 na Lesnej ulici?“
„Ja teraz bývam v tomto dome. Je to moja prvá noc a je to pre mňa nezvyčajné a trochu znepokojujúce.“
„Áno, vidím, že sa trasiete. Čím vám môžem pomôcť? Bojíte sa? Musím ísť do mesta do práce. Ale ak potrebujete pomoc?“
„Idete do mesta? Môžem ísť s vami?“ opýtala sa Mila.
— Samozrejme, nastúpte si. Zaveziem vás.
Mila si sadla k Olegovi do auta. Tak sa volal mladý muž. Rozhodla sa ísť za Pavlom. Kľúče od svojho mestského bytu totiž zostali v dome.
Oleg začal rozprávať o dedine. A zrazu sa spýtal.
— Prečo ste sa rozhodli kúpiť tento dom? Hoci, samozrejme, nepoznáte celú pravdu.
Mydino srdce bilo čoraz silnejšie.
— Dedko žil sám len posledný rok. Ale vlastne žili spolu s babičkou Elizabetou mnoho rokov. Bola síce zvláštna.
“Hovorí sa, že v tomto dome Elizaveta robila kúzla na ženy. Neviem, či je to pravda, ale bol jeden prípad. Mladá dievčina Mária nejako otehotnela. A dlho skrývala svoje nežiaduce tehotenstvo. Tak sa obrátila s prosbou na Elizavetu Fiodorovnu.
A potom… Nikto nevie, čo sa stalo s jej nenarodeným dieťaťom. A samotnú Máriu často vidia v noci s zvončekom. Chodí po dedine a hľadá svoje dieťa.
— Všeobecne bolo s týmto domom veľa podivností. Niekedy sa odtiaľ ozýva hudba, nejaké zvuky.
Milana bola veľmi sklamaná. Nevedela, čo si má myslieť.
Kúpila dom a chcela tam žiť šťastný život. A teraz. Mila sa bojí dokonca vojsť dovnútra.
___________________
Milana dorazila k Pavlovi. On sa samozrejme snažil ju upokojiť. A navrhol jednu možnosť. Keďže dom mal zlú energiu, treba ho zbúrať a postaviť nový.
„Áno, budú potrebné investície,“ povedal.
„Ale ja mám pre teba niečo. Viem. Teraz možno nie je najvhodnejší čas.
Vezmeš si ma? Už dávno som ti chcel urobiť návrh!“
_______________________________________________________________________________________
Milana a Pavol sa vzali. A o rok začali stavať svoj dom. A na mieste starého vysadili krásnu kvetinovú záhradu.
