Dážď práve začínal — najprv jemne, ako šepot narážajúci na sklá okien Henryho Lewisa v jeho podkrovnom apartmáne. Zo svojho miesta pri krbe si to sotva všimol. Jeho myseľ bola inde — zamotaná v číslach, termínoch a chladných kalkuláciách, ktoré vybudovali jeho impérium.
A potom prišiel ten zvuk.
Jediný, tlumený plač — slabý, vzdialený, snad ani skutečný. Len ozvena v hlave.
Zavrel účtovnú knihu, vstal, prešiel k oknu s výhľadom na mesto. Pod bledými lampami a mokrými chodníkmi pulzoval svet životmi, ktoré neboli ako ten jeho — nepredvídateľné, zraniteľné a chaotické.
Nenávidel nepredvídateľnosť.
A práve táto posadnutosť kontrolou ho doviedla k rozhodnutiu, ktoré by väčšina ľudí považovala za nepredstaviteľné: vytvoriť si dediča, podľa svojich podmienok. Bez manželky. Bez emócií. Bez záväzkov.
Len zmluva.
A jedného daždivého večera mu osud – alebo možno niečo oveľa podivnejšie – odpovedal.
Sedela skrížená pri vchode do metra a kreslila zlomenou ceruzkou na zadnú stranu použitej obálky. Dievča bolo len koža a kosti, ale jej oči akoby v sebe ukrývali celú búrku. Mal ju ignorovať. Mal ísť ďalej. Ale niečo v jej postoji – vzdor, bez strachu – ho priťahovalo ako gravitácia.
Stiahol okienko.
„Ty. Nastúp.“
„Prepáč?“
„Povedal som, nastúp do auta.“
Pauza. Potom sa pomaly zdvihla – akoby zvažovala, do akej miery môže veriť mužovi s takými očami.
Volala sa Layla Parkerová.
Nežiadala o súcit.
Nežobrala.
Ale v jej tichu žila beznádej, ktorú Henry poznal až príliš dobre. Hlad – nielen po jedle, ale po niečom, čo už ani nevedela pomenovať.
Ponúkol jej prístrešie. Dohodu. Bezpečie.
A na oplátku? Dieťa.
Malo to byť klinické. Logické. Úhľadne napísané na dvanástich stranách právnického jazyka, podpísané, notársky overené a s platbou, ktorá by jej zmenila život.
A predsa…
Niečo bolo zlé od samého začiatku. Nie zlé tak, ako by to vedel vysvetliť – Henry neveril inštinktom –, ale tak, že sa mu začali triasť ruky, keď nemali. Jej prítomnosť zmenila vzduch v dome. Mäkší. Teplejší. Ale aj nepredvídateľný.
Potom prišlo prvé búšenie srdca.
A potom druhé.
