V školskej hale učiteľka karhala dvoch žiakov. Okolo nich sa zhromaždil dav ľudí.

Alisino srdce bilo, akoby sa každou chvíľou snažilo stále viac a viac oslobodiť sa z pút minulosti. Posledná pieseň na plese, pomalá, bolestivá hudba, ktorá ju vždy vrátila späť k tomu večeru, k tomu okamihu, keď sa ešte všetko zdalo možné, keď ešte patrili jeden druhému, ale teraz čas pohltil všetko. Levova tvár, jeho oči, jeho červené vlasy, to všetko zostalo s ňou navždy. Ale teraz, keď hudba utíchla a Lev konečne odišiel, Alisa mala pocit, ako keby niekde v minulosti, v spomienkach na sladkú, mladú lásku, zanechala kúsok seba samej.

Všetky spomienky sa jej vrátili – koláče, deti, strach a túžba. Mladistvá, žiarivá láska, ktorú si uchovali v srdciach, aj keď svet, svet dospelých, zmenil všetko okolo nich. Tajné stretnutia na školských chodbách, skryté okamihy a niekoľko tichých minút, ktoré ich vzťah ešte viac umocnili.

Ale ako plynul čas, veci sa zmenili. Po poslednom tanci Lev zmizol. Ich korešpondencia sa zastavila a spomienky začali blednúť, rovnako ako mladé roky, ktoré boli tak čisté a bolestivé. Ako plynuli dni, mesiace a roky, Alisa sa venovala iným veciam: škole, rodine, životu, ale niekde hlboko v jej srdci, v tom malom kútiku, kde stále žila stará láska, bol vždy Lev, chlapec, ktorému nikdy nepovedala, čo k nemu cíti.

Teraz, o dvadsaťpäť rokov neskôr, je všetko inak. Má rodinu, svoj vlastný život, zahalený hmlou minulosti. Ale keď zaznie stará hudba, keď sa jej opäť dostane do uší stará pieseň, Alisin srdce na chvíľu zastane. Slzy, ktoré roky nepadali, teraz tečú voľne. Uvedomuje si, že ho stále miluje, že on je stále tam, niekde hlboko vnútri.

Láska nikdy naozaj nezmizne. Hoci ju zakrývajú dni, roky, rodina a povinnosti, vždy zostáva tam, skrytá hlboko v srdci. A keď Alisa na chvíľu zastaví a uvedomí si, že jej prvá a najkrajšia láska s ňou navždy zostane, uvedomí si, že možno nemusí toľko ľutovať, pretože tie spomienky, tie chvíle, ktoré zdieľala s Levom, budú v nej žiť navždy.

A tak, ako plynie čas, spomienky nadobúdajú tvar. Možno nie sú také, aké boli kedysi, ale každý krásny, zabudnutý okamih tam vždy bude a v srdci začína nový život. Spomienky vždy zostávajú, ako kúsok času, ktorý človek nikdy úplne nepustí, a ktorý hudba vždy prináša späť.

Related Posts