Napätie tichého jesenného rána prerušilo náhle, naliehavé zvonenie, akoby niekto nezvonil len na zvonček, ale zaklepal aj na jej srdce, na miesto, kde sa nahromadila bolesť a strach. Tanya sa s námahou zdvihla z postele, žalúdok ju bolel, čo ju trápilo už od rána. Bolo príliš skoro, aby niečo brala vážne, ale strach, že sa môže stať niečo vážne, v nej pretrvával.
Zvonček zazvonil znova, hlasnejšie a naliehavejšie, a Tanya, hoci spomalená bolesťou, sa dopotácala k dverám. Po otvorení dverí šokovane hľadela na ženu stojacu na schodoch. Bola to jej matka, Anna Dmitrievna, ktorá precestovala tristo kilometrov, aby ju prekvapila. Tanya sa snažila potlačiť svoj strach, ale bolesť, ktorú cítila, bola čoraz silnejšia, až ju úplne premohla.
„Čo sa deje, Tanya?“ spýtala sa Anna Dmitrievna, predtým rozhodná žena, teraz trasúca sa od strachu. Tanya sa pokúsila odpovedať, ale zrazu ju zaliala ďalšia vlna bolesti a na podlahe sa rozliala priehľadná škvrna. Anna Dmitrievna okamžite zavolala sanitku a rýchlo podnikla kroky na zabezpečenie bezpečnosti svojej dcéry. Tanya, stále slabá, mohla len na chvíľu vykríknuť od bolesti: „Mama, zavolaj sanitku!“
Sanitka dorazila za pár minút a rýchlo zistila, že pôrod začal. Jej dcéra musela byť urgentne prevezená do nemocnice. Anna Dmitrievna nechala dcéru, aby zavolala pomoc, a pokúsila sa upokojiť v cudzom a desivom meste. Kým bola Tanya v nemocnici, premýšľala o tom, ako sa sem dostala. Nechcela povedať pravdu ľuďom vo svojom okolí, ale jej matka bola čoraz podozrievavejšia.
Keď Tanya opustila pôrodnicu, aby vzala svoju malú dcérku domov, bola prekvapená, keď zistila, že na ňu čaká Kostya, hoci ho Tanya už dávno odmietla. Matka sa snažila skryť svoje sklamanie a pomohla im napraviť ich vzťah, ktorý im v priebehu rokov spôsobil veľa bolesti. Anna Dmitrievna bola síce prísna, ale s hlbokou láskou a múdrosťou podporovala rozhodnutia svojej dcéry, keď sa snažili vyrovnať sa s novou rodinnou situáciou.
Na druhý deň, po tom, čo sa Tanya vrátila domov a Kostya jej všetko vysvetlil, dievča konečne pochopilo, že pravda nie je vždy jednoduchá a neprichádza vždy v správnom čase. Kostya bol v skutočnosti nevinný voči obvineniam, ktoré proti nemu vzniesli, a teraz, keď sa všetko vyjasnilo, jeho rodina ho podporila.
Anna Dmitrievna, ktorá pomáhala svojej dcére, mu odpustila a konečne pochopila, že láska a súcit sú dôležitejšie ako čokoľvek iné. Rodičia pochopili, že láska nie je vždy ľahká a že niekedy je rodina to najdôležitejšie, čo v živote môžete nájsť.
Srdcia matiek vždy počujú volanie, či už je to bolesť alebo láska, a sú vždy pripravené pomôcť, keď je to najviac potrebné. Pre Tanyu konečne začal nový život s novými rodinnými vzťahmi a nádherným dieťaťom.
